Systémy DELTA® a energeticky úsporné strechy
Firma DÖRKEN, ktorá sa úzko špecializuje na výrobu poistných hydroizolácií, dokáže vďaka dlhoročnej tradícii výroby a neustálemu vývoju ponúknuť svojim zákazníkom maximálny úžitok.
Firma DÖRKEN sortimentom výrobkov DELTA® poskytuje svojim zákazníkom ucelený systém v oblasti poistných hydroizolácií a parotesných zábran.
Všimnime si spoločne konkrétnu šikmú strechu. Pod skladanou krytinou je položená poistná hydroizolácia DELTA®-MAXX PLUS.
DELTA®-MAXX PLUS je vrstva, ktorá poskytuje užívateľovi oveľa viac ako len ochranu proti atmosferickej vlhkosti, vode, snehu a prachu. Priblížme si preto podrobnejšie, čo nám DELTA®-MAXX PLUS vďaka svojim technickým vlastnostiam ponúka.
V zásade každá konštrukcia šikmej strechy je namáhaná prúdením vzduchu, ktorý sa na náveternej strane dostáva do priestoru medzi skladanou krytinou a poistnou hydroizoláciou. V miestach napojení jednotlivých pásov potom štandardne urobeným voľným spojom ďalej preniká do tepelnej izolácie. Následkom takéhoto prefukovania dochádza k znižovaniu tepelno-technických vlastností tepelno-izolačných vrstiev.
Na záveternej strane (za hrebeňom) potom vplyvom prúdenia vzduchu vzniká tzv. turbulenčný efekt, ktorého následkom je podtlak, ktorý podporuje nežiaducu výmenu vzduchu v interiéri.
Pomocou integrovanej lepiacej pásky v pozdĺžnom okraji pásov DELTA®-MAXX PLUS máme možnosť vytvoriť celistvo zlepenú poistnú hydroizolačnú vrstvu. Týmto opatrením potom účinne bránime nežiaducemu podfukovaniu vzduchopriepustných tepelno-izolačných vrstiev a maximálne tak využívame ich tepelno-izolačné vlastnosti. Takouto celistvo realizovanou poistnou hydroizolačnou vrstvou môžeme znížiť náklady na vykurovanie v interiéri až o 9 percent!
Hladký polyuretánový povrch materiálu DELTA®-MAXX PLUS je z hľadiska priľnavosti s integrovanou lepiacou hmotou ideálnym podkladom pre vytvorenie dlhodobo kompaktných spojov vetrotesnej vrstvy.
V tejto chvíli si pripomeňme skutočnosť, že porézne poistné hydroizolácie nie sú vďaka povrchovej štruktúre vhodným podkladom v súvislosti s dodatočným lepením pomocou jednostranne lepiacich pások. Takéto lepenie je náročné jednak z hľadiska samotnej realizácie (zvlášť pri nedebnených konštrukciách) a je taktiež veľmi závislé na podmienkach lepenia (vlhkosť, prach, nízke teploty). Vzniknutý povrchový spoj je navyše neustále namáhaný prípadnou stekajúcou vodou, prúdením vzduchu, či posunom naviateho snehu. Opäť zdôrazňujeme, že zlepené spoje jednotlivých pásov poistnej hydroizolácie musia byť vykonané v podmienkach priamo na stavbe a zároveň dlhodobo odolné! Je to nevyhnutná a súčasne základná požiadavka na vykonávanie a následné využitie vlastností vetrotesnej strechy.
Teraz si pripomeňme veľmi dôležitý fakt, že v prípade materiálu DELTA®-MAXX PLUS sú jednotlivé pásy prelepené štyridsať milimetrov širokou lepiacou hmotou vnútri presahu. Hladký polyuretánový povrch je ideálnym podkladom na dodatočné lepenie systémovými jednostranne lepiacimi páskami (DELTA-MULTI BAND, DELTA-FLEXX BAND) pri spracovaní detailov (napojenie na rám strešného okna, prestupové manžety, lokálne opravy atď).
Kompaktným zlepením poistnej hydroizolačnej vrstvy navyše zvýšime stupeň tesnosti šikmej strechy. V praxi to pre nás znamená, že máme možnosť vytvoriť PHI 2. stupňa triedy C. Pomocou takéhoto dodatočného opatrenia môžeme realizovať konštrukcie šikmých striech so sklonom až o 6 stupňov nižším, než je bezpečný sklon daného typu pálenej či betónovej krytiny udávaný výrobcom.
Rubová strana DELTA®-MAXX PLUS pozostáva zo špeciálneho polyesterového rúna. Vzniká tak absorpčná vrstva, ktorá je schopná v extrémnych podmienkach prijať až liter vody na meter štvorcový. Táto vlhkosť je potom prepúšťaná difúzne otvoreným polyuretánovým povrstvením do aktívne vetranej vzduchovej vrstvy v priestore medzi poistnou hydroizoláciou a skladanou krytinou.
DELTA®-MAXX PLUS je materiál elastický a zároveň veľmi pevný. Dokáže zachytiť pád ľudského tela a poskytuje tak maximálnu bezpečnosť pri práci na streche.
Z interiérovej strany v nadväznosti na vetrotesnú vrstvu DELTA®-MAXX PLUS môžeme použiť parotesnú zábranu DELTA®-REFLEX PLUS, opatrenú integrovanou lepiacou páskou. Po dotesnení systémovým programom lepiacich pások a lepidiel DELTA® vzniká požadovaná a nevyhnutná vzduchotesná vrstva, ktorá účinne bráni nežiaducemu vyrovnaniu odlišných tlakových prostredí (interiér-exteriér) a zamedzuje tak tvorbe kondenzátu v tepelnej izolácii.
Reflexná hliníková vrstva potom pri zachovaní nutných podmienok odráža sálavé teplo späť do interiéru. Ďalšou výhodou hliníkového povrstvenia je fakt, že kov je nepriepustný materiál pre vodnú paru.
DELTA®-MAXX PLUS a DELTA®-REFLEX PLUS je systém poistnej hydroizolácie a parotesnej zábrany (vzduchotesnej vrstvy), ktorý poskytuje maximálnu ochranu systémom tepelných izolácií.
Užívateľovi tak zaisťuje plnohodnotné využívanie priestoru pod šikmou strechou doplnené veľmi výhodnými energetickými úsporami!
Dörken SK, s.r.o.
Konštrukcia zateplenej šikmej strechy
Tvorba šikmých striech za posledných viac ako 10 rokov nadobudla viac ako masívne rozmery. Vzhľadom na tradíciu, funkčnosť, ale aj estetické hľadisko bude určite tento trend pokračovať aj naďalej.
V občianskej výstavbe a výstavbe rodinných domov je táto konštrukcia určite najpoužívanejšia v západnej Európe a vo vyspelom svete vôbec.
Šikmá strecha
Pod pojmom šikmá strecha rozumieme stavebnú konštrukciu, ktorá chráni vnútorné alebo vonkajšie prostredie a je vystavená priamemu pôsobeniu poveternostných vplyvov. Z hľadiska sklonu sa u nás spravidla považujú za šikmé strechy so sklonom od 0˚ do 45˚. Šikmá strecha môže byť nezateplená alebo zateplená. My sa budeme dnes venovať hlavne šikmým zatepleným strechám, ktoré slúžia na vytváranie obytných podkroví, čo je v našich prodmienkach fenomén s najprogresívnejším rozvojom v oblasti výstavby rodinných domov a bytov.
Konštrukcia šikmej zateplenej strechy
Vzhľadom na zložitosť problematiky sa obmedzíme len na najpoužívanejšie konštrukčné riešenie šikmej zateplenej strechy pri tvorbe obytného podkrovia.
Šikmá zateplená strecha pozostáva:
- Z hlavnej hydroizolačnej vrstvy, ktorá môže byť tvorená viacerými druhmi krytín, ako napr. z povlakových (asfaltové pásy, fólie na báze plastov) alebo skladaných tvrdých (betónová škridla, pálená škridla, vláknitocementové segmenty, hladký alebo profilovaný plech, transparentné dosky na báze polykarbonátu alebo skla), skladaných mäkkých (asfaltový šindeľ, veľkoplošná bitumenová profilovaná krytina).
- Pomocná montážna konštrukcia, ktorá je tvorená nosným roštom pre upevnenie skladanej krytiny. Pri povlakových krytinách alebo asfaltových šindľoch je tvorená debnením.
- Poistná hydroizolačná vrstva – je radená medzi nosnou a pomocnou konštrukciou. Je spravidla tvorená difúznou fóliou na báze polyolefínu. Pri povlakových krytinách alebo asfaltových šindľoch je radený špeciálny podkladový pás na debnení.
- Nosná strešná konštrukcia je spravidla v nami popisovanej konštrukcii tvorená drevenými krokvami s príslušným prierezom.
Odkvapový systém – ktorý bezpečne odvádza stekajúcu vodu z celej plochy strechy, je tvorený žľabmi, rúrami a spojovacími prvkami vhodnej dimenzie, ktoré sú vyrobené z pozinkovaného, medeného, titan-zinkového plechu alebo plastu.
Tepelnoizolačná vrstva je tvorená materiálom s ideálnym tepelným odporom, ktorý býva spravidla na báze minerálneho vlákna (sklenená alebo kamenná báza). Takisto sa používa TI na báze polymérov (polystyrén, polypropylén alebo segmentov na báze tvrdeného uretánu), resp. penového skla, ktoré sa ale používajú menej v šikmých strechách.
Parozábrana – je tvorená robustnou fóliou s veľmi nízkou difúznosťou zväčša na báze polyetylénu s väčšou hustotou s alebo bez výstužnej mriežky, takisto môže byť táto fólia opatrená tepelne reflexnou vrstvou. Taktiež sa používajú tzv. kompozitné fólie na báze polyesterového vlákna, opatrené nepriepustným polyetylénovým povrchom.
Výplňová nenosná konštrukcia – je tvorená montážnym roštom (drevený, kovový) a pohľadovým prvkom (drevený profil, drevotrieskový laminovaný profil, sadrokartónová doska, sadrovláknitá doska, komprimovaná doska z minerálnej vlny)
Význam jednotlivých vrstiev a konštrukcií
Hlavná hydroizolačná vrstva – KRYTINA – chráni jednotlivé vrstvy strešného plášťa a podstrešné priestory pred poveternostnými vplyvmi, hlavne pred prenikaním vody, vlhkosti, vetra atď.
Pomocná montážna konštrukcia – tvorí nosnú konštrukciu pre položenie krytiny. Pri povlakových krytinách a asfaltových šindľoch tvorí funkciu pomocnej montážnej konštrukcie debnenie.
Poistná hydroizolačná vrstva – slúži na bezpečné odvedenie vody v prípade zrážok za vysokej rýchlosti vetra alebo pri poškodení krytiny mimo strešnú rovinu a umožňuje prestup vodnej pary do vetracieho priestoru medzi krytinou a poistnou hydroizoláciou. Zvyšuje účinnosť tepelnej izolácie, chráni tepelnú izoláciu a ostatné vrstvy strešného plášťa pred zatečením. Bezpečne odvádza kondenzát napr. pri plechových krytinách mimo strešnú rovinu. Veľmi dôležitá je aj funkcia vetrotesnosti a tým zabránenie infiltrácie teplého, resp. studeného vzduchu do miesta uloženia tepelnej izolácie (zvyšovanie účinnosti tepelnej izolácie). Poistné fólie so špeciálnymi vrstvami zabraňujú prehrievaniu strešného plášťa v letných mesiacoch a takisto znižujú prienik škodlivého elektromagnetického žiarenia. Poistné fólie s veľmi nízkym difúznym odporom umožňujú doschnutie nosnej drevenej konštrukcie po zakrytí. Taktiež môže do doby položenia krytiny poistná fólia plniť funkciu hlavnej izolačnej vrstvy (každý výrobca udáva dobu vystavenia fólie bez zakrytia – UV-stabilitu).
Tepelnoizolačná vrstva – slúži na dosiahnutie optimálneho tepelného odporu strešnej konštrukcie s cieľom vytvoriť žiadané tepelné pomery v obytných priestoroch podkrovia.
Parozábranná vrstva – parozábrana je vrstva, ktorá je schopná prepustiť len také množstvo vodnej pary, ktoré možno v strešnej konštrukcii bezpečne odvetrať. Parozábrana obmedzuje konvekciu vodnej pary a následne jej kondenzáciu v mieste uloženia tepelnej izolácie. Funkčná parozábrana zamedzuje tvorbu kondenzátu v tepelnej izolácii, ďalej zabraňuje negatívnemu konvekčnému prúdeniu, ktoré vytvára veľké energetické straty. Zvyšuje životnosť nosnej drevenej konštrukcie, pretože správny vlhkostný režim zabraňuje vzniku drevokazných húb, ktorých rast podporuje vlhkosť. Parozábrana s reflexným povrchom odráža sálavé teplo späť do interiéru čím sa taktiež znižujú energetické straty. Reflexná vrstva zabraňuje prieniku škodlivého elektromagnetického žiarenia do interiéru.
Výplňová nenosná konštrukcia – je tvorená nosným roštom z dreva alebo plechových profilov, na ktorý je upevnený pohľadový prvok, ktorý vytvára obytný priestor v podkroví. Ako obklad môže byť použitý: drevený profil, sadrovláknitá doska, sadrokartónová doska, kazeta z komprimovaného minerálneho vlákna, drevoštiepková doska, laminovaný drevotrieskový profil a pod.
Najčastejšie problémy v praxi pri realizácii zateplených šikmých striech
V oblasti krytín sa často stretávame najmä pri tvrdej skladanej krytine s vytváraním sklonov v kritickom pásme t.j. pod 17° bez aplikácie tzv. vodotesného podstrešia resp. iného vhodného poistného systému napr. na báze asfaltových pásov. Systém vodotesného podstrešia umožňuje vytváranie sklonov od sklonu 12˚ (pri tvrdých skladaných krytinách). Tento systém je tvorený špeciálnou poistnou difúzne otvorenou fóliou, ktorá je opatrená špeciálnou vodotesnou akrylátovou vrstvou, spoje tejto fólie sa prelepujú špeciálnym lepidlom, čím sa vytvára systém tzv. vodotesného podstrešia. V týchto prípadoch musí byť vždy aplikované debnenie. Takisto kontralaty sú tesnené špeciálnou polyuretánovou páskou. Druhý spôsob riešenia sklonu v tomto intervale je použiť ako poistnú vrstvu bitumenový pás cez kontralaty spájaný natavením mimo úrovne vody. Takáto konštrukcia ale musí byť vždy pod debnením vetraná a dimenzia nosnej konštrukcie musí znášať takéto zaťaženie. S bobrovkou by sme však nemali ísť do menších sklonov ako 25o. Pri aplikácii asfaltových šindľov sa často stretávame s nahrádzaním podkladového pásu lepenkou alebo klasickou poistnou fóliou na debnenie, ktoré nie sú vhodné (ca 50 perforácií na m2 spôsobených kotvením šindľa). Pri asfaltových šindľoch a bitumenových pásoch musí byť vždy strecha odvetraná, pretože bitumen je pre vodnú paru nepriepustný.
V oblasti poistných hydroizolácií (strešných fólií) sa často stretávame s nevhodným výberom druhu fólie. Veľmi nebezpečné je použitie polyetylénových mikroperforovaných fólií na debnení, kde vplyvom kapilarity tejto fólie je jej hydroizolačná schopnosť obmedzená na minimum (pretekanie fólie). Tým, že nie je zospodu táto konštrukcia vetraná, dochádza k tvorbe kondenzátu, ktorý zaťažuje debnenie. Tento typ fólie je vhodný len na vetrané trojplášťové strešné konštrukcie bez debnenia. V praxi takisto často vidíme nedodržiavanie predpísaného presahu fólie v ploche (min. 10 cm). Vytváranie malého presahu fólie môže pri hnaných zrážkach (zrážky za vysokej rýchlosti vetra) dôjsť k zatečeniu v mieste nedostatočného presahu. Taktiež zlé odvetranie v hrebeni môže spôsobiť tvorbu kondenzátu, ktorý steká do izolácie. Napájanie fólií na atiky alebo komínové murivo nevhodnými spôsobmi spôsobuje tiež problémy (používanie špeciálneho tmelu). Veľmi často nie je ukončená fólia na odkvapovom plechu na spodnej hrane strešnej roviny, ktorá je ukončená odkvapom. Takisto prečnievajúca fólia spod krytiny, alebo fólia zasahujúca až do odkvapu je nevhodným riešením (pri neukončení fólie na odkvapovom plechu dochádza k zaťažovaniu debnenia vlhkosťou a fólia prečnievajúca do odkvapového systému spôsobuje prekážku odtekajúcej vode a vplyvom narušenia UV-žiarením a pôsobením vetra dochádza k roztrhnutiu fólie, ktoré zasahuje do strešnej roviny a takto poškodená fólia neplní svoju hydroizolačnú funkciu). Vystavovanie nezakrytej fólie na streche pôsobeniu UV-žiarenia nad povolenú dobu udávanú výrobcom spôsobuje degradáciu hydroizolačnej vrstvy, čo vedie k nefunkčnosti fólie v jej základe, to znamená obmedzenie jej hydroizolačnej schopnosti. Poškodenia fólie pri montáži alebo iné nežiaduce perforácie sa musia vždy ešte pred zakrytím krytiny zhora opraviť páskou alebo nalepením vhodných záplat zo zbytkov fólie. Nie je prípustné opravovať poistné hydroizolácie zospodu.
Pri vytváraní nosnej konštrukcie sa často už v projekte neráta s príslušným zaťažením a dimenzujú sa krokvy s malým prierezom. Aplikáciou nekvalitného alebo mokrého dreva, ktoré sa pri vysychaní skrúca, alebo je napadnuté drevokaznou hubou, dochádza už v základoch tvorby konštrukcie k defektom.
Tepelnoizolačná vrstva – tu sa najčastejšie prejavuje nedostatočné dimenzovanie hrúbky, tá by pri aplikácii minerálneho sklenného vlákna v našich podmienkach nemala ísť pod 16 cm v krokvovom poli a v druhej vrstve ako kontraizolácia na prerušenie tepelných mostov 4 cm. Veľakrát na stavbe pri vytváraní tepelnoizolačnej vrstvy vídame vytváranie rôznych dutín pri napájaní jednotlivých pásov tepelnej izolácie a taktiež v problematických detailoch (styk pomúrnice s rovinou strechy), čo evidentne znižuje tepelný odpor konštrukcie. Tento problém je veľmi nebezpečný hlavne pri aplikácii tvrdých nestlačiteľných tepelných izolácií, ktoré sú z tepelnoizolačného hľadiska vhodné, ale ich aplikácia je náročná na tvorbu detailov. Pri zatepľovaní šikmých striech je jedným z najvhodnejších materiálov minerálne vlákno na báze skla pre jeho výbornú schopnosť vypĺňať priestor a ideálny tepelný odpor.
V oblasti parozábran sa bohužiaľ robia najväčšie chyby v praxi pri realizovaní, čo taktiež dokazujú dlhodobé výskumy v tejto oblasti, ktoré potvrdzujú, že viac ako 80% defektov z hľadiska tvorby vlhkosti v konštrukcii je spôsobených zlým realizovaním tejto vrstvy. Veľmi často sa nahrádzajú štandardné parozábrany lacnými stavebnými fóliami alebo materiálmi, ktoré sú určené na baliace účely. Pri týchto materiáloch nie je garantovaná žiadna funkčnosť vplyvom nízkej mechanickej stability (nízka plošná hmotnosť), čo predpokladá vznik mikrotrhlín, ktoré majú za následok masívnu tvorbu kondenzátu v tepelnej izolácii. Často sa na prelepenie v ploche používajú nevhodné pásky, ktoré sú z dlhodobého hľadiska nefunkčné. Napojenia parozábrany na prestupujúce konštrukcie pomúrnice, štítové murivo sa takmer vždy realizujú nevhodným tmelom (akrylát) alebo bez vhodnej tesniacej pásky. Na všetky parotesné napojenia sa musia zásadne používať len materiály určené na to výrobcom. Pri realizácii parozábrany musí byť medzi hornou plochou obkladu a spodnou plochou parozábrany vytvorená tzv. montážna medzera, ktorá slúži na vedenie elektroinštalácie, upevnenie podkonštrukcie pre podhľad. V prípade radenia parozábrany medzi podkonštrukciu a podhľad musíme nevyhnutne perforovať parozábranu vedením elektroinštalácie, alebo pri vytváraní závesného kotvenia v podhľade vytvoríme v parozábrane neopraviteľný prienik, cez ktorý bude konvektovať teplý vzduch z interiéru do miesta uloženia tepelnej izolácie, kde sa bude vytvárať kondenzát, čo zníži tepelný odpor konštrukcie (zvýšenie tepelnej vodivosti izolácie), takisto vlhkosť bude spôsobovať degradáciu nosnej konštrukcie (podpora rastu drevokazných húb) a v interiéri sa môžu objavovať plesne. Pri dotyku reflexnej vrstvy parozábrany s obkladom sa takisto výrazne zníži jej schopnosť odrážať sálavé teplo do interiéru. Pri tvorbe parozábranných vrstiev je dôležité používať štandardné materiály a doplnky a vyžadovať tvorbu funkčných detailov.
Výplňové nenosné konštrukcie, ktoré tvoria pohľadovú časť obytného podkrovia v interiéri sa často realizujú nesprávne hlavne pri aplikácii sadrokartónových systémov. Tu považujeme za zásadnú chybu nevytváranie konštrukcií s predpísanou protipožiarnou odolnosťou F 30 (30 minútová protipožiarna odolnosť). Na vytvorenie takejto konštrukcie treba použiť dvojité opláštenie 2 x 12,5 mm stavebnou doskou, alebo 1 x 15 mm protipožiarnou doskou. Podkonštrukcie tvorené dreveným roštom vplyvom vysokej vlhkosti dreva a následným vysychaním sa deformujú, čo má za následok tvorbu trhlín v mieste styku sadrokartónových dosák. Nedostatočné tmelenie (min. 2 x) a používanie slabých pások (mriežková páska) pri tmelení a tvorbe opláštenia v podkroví takisto spôsobuje vznik trhlín. Zásadne odporúčame používať kovové profily pri tvorbe rastra pre sadrokartónový obklad. Realizovanie podkonštrukcie so správnym rozostupom CD-profilov a používanie priamych závesov sú takisto nevyhnutnosťou pri vytváraní konštrukcie so správnou tuhosťou.
Záver
V krátkosti sme sa snažili poukázať na zložitosť konštrukcie zateplenej šikmej strechy a upozorniť investorov na najčastejšie sa objavujúce problémy v praxi, kde je veľmi dôležitá dobre spracovaná projektová dokumentácia, ďalej je potrebné dbať na výber správnych materiálov, dodržiavať technologickú disciplínu a tvorbu detailov. Tak, ako je to vo vyspelých krajinách bežné, je tu nevyhnutná kooperácia projektanta, dodávateľa, stavebného dozoru a remeselníka, čo bohužiaľ v našich podmienkach často absentuje. Preto odporúčame investorom, aby zverovali túto časť realizácie stavby overeným a skúseným odborníkom s dobrými referenciami.
Dörken SK, s.r.o.
Parozábrana
Zateplená šikmá strecha je v poslednom období na Slovensku fenomén, ktorý nachádza najširšie uplatnenie pri stavbe rodinných domov, ale aj v občianskej výstavbe.
V dnešnej dobe taktiež dochádza k nespočetným rekonštrukciám starších objektov a využitiu podkrovných priestorov rozširujúcich obytnú plochu. Nakoľko tradícia využitia obývateľného podkrovia na Slovensku nebola, je potrebné existujúce šikmé strechy zatepľovať.
Šikmá strecha predstavuje kompaktný systém skladajúci sa z niekoľkých hlavných častí. Krytina je hlavná hydroizolačná vrstva chrániaca strešný plášť pred pôsobením poveternostných vplyvov. Je uložená na pomocnej montážnej konštrukcii, ktorú tvorí latovanie, alebo debnenie. Poistná hydroizolácia slúži na bezpečné odvedenie vody mimo strešnú rovinu, difúzna fólia umožňuje prestup vodnej pary z tepelnej izolácie do priestoru pod krytinu. Tepelná izolácia zabezpečuje vytvorenie a udržanie príjemných teplotných podmienok v podkroví bez nežiadúcich únikov tepla a tým zbytočných strát energie. Parozábrana je fólia prepúšťajúca len také množstvo vodných pár, ktoré sme schopný zo strešnej konštrukcie odvetrať. Podhľadová konštrukcia vytvára esteticky pôsobiaci interiér. Všetky časti tohto systému vzájomne na seba vplývajú a pôsobia. Vynechaním, nevhodným návrhom, alebo neodborným prevedením niektorej časti môže dôjsť k vážnym poruchám strešného plášťu. Zateplená šikmá strecha je buď funkčná alebo nie je, iná alternatíva neexistuje.
Z praxe vyplýva, čo bolo overené dlhodobým výskumom, že najväčšie chyby z hľadiska tvorby vlhkosti v konštrukcii je spôsobených zlým realizovaním parozábrany. Preto je veľmi dôležité poznať zákonitosti a úlohu tejto vrstvy v strešnom plášti. Na celú konštrukciu pôsobia z vonkajšieho prostredia poveternostné vplyvy ako dážď, vietor, teplota, slnečné žiarenie, akustické zaťaženie. Z vnútornej strany rozdiel teplôt, vlhkosť vzduchu... Tvorba vlhkosti je spôsobená varením v kuchyni, sušením prádla, evapotranspiráciou rastlín, aj človek emituje vodnú paru, sčítaním je priemerná emisia vodnej pary až 12 litrov za deň. V našich klimatickom pásme sa úplne bežne dosahujú exteriérová teplota -10 °C a 80% relatívna vlhkosť, interiérová teplota 20 °C a 50 % relatívna vlhkosť. Pri takto stanovených podmienkach sa množstvo vodnej pary z podkrovia má tendenciu tlačiť cez strešný plášť von a hnacím motorom je rozdiel teploty a tlakov. Na zabránenie difúzie vodnej pary sa musí ukladať parozábrana, ktorá zabráni vnikaniu molekúl vodnej pary do tepelnej izolácie.
Konvekcia vzduchu nastáva v budove pri otváraní dvier presunom teplého vzduchu do horných podlaží, na záveternej strane strechy pri prúdení vetra dochádza k vytvoreniu podtlaku a tým vysávaniu vzduchu cez strešný plášť. Typickým prípadom negatívneho konvekčného prúdenia je roztápajúci sa sneh na streche.
Kondenzácia molekúl vodnej pary nastáva pri nasýtení vzduchu a jeho ochladení, pri tomto fyzikálnom deji dochádza k zmene skupenstva vody. Ak kondenzácia nastáva v tepelnej izolácii, potom si izolácia neplní hlavnú úlohu, lebo mokrá tepelná izolácia zohrieva ako „mokrý kabát v zime“.
Parozábrana obmedzuje konvekciu vodnej pary a následne jej kondenzáciu v mieste uloženia tepelnej izolácie. Funkčná parozábrana zamedzuje tvorbu kondenzátu v tepelnej izolácii, ďalej zabraňuje negatívnemu konvekčnému prúdeniu, ktoré vytvára veľké energetické straty. Zvyšuje životnosť nosnej drevenej konštrukcie, pretože správny vlhkostný režim zabraňuje vzniku drevokazných húb, ktorých rast podporuje vlhkosť. O kvalite parozábrany hovorí hodnota Sd, to znamená, že fólia z určitou hodnotou Sd kladie rovnaký odpor prestupu vodnej pary ako ekvivalentná hrúbka vzduchovej vrstvy. Čím je Sd vyššie, tým je odpor väčší. Pri pokládke parozábrany je vždy nutné prelepiť presahy, utesniť fóliu na podlahu a murivo, utesniť všetky prestupy, lebo inak nemá ani najkvalitnejšia parozábrana žiadnu funkčnosť.
Parozábrana je tvorená robustnou fóliou s veľmi nízkou difúznosťou zväčša na báze polyetylénu s nízkou hustotou s alebo bez výstužujúcej mriežky, takisto môže byť táto fólia opatrená tepelne reflexnou vrstvou. Parozábrana s reflexným povrchom odráža sálavé teplo späť do interiéru čím znižuje energetické straty. Reflexná vrstva zabraňuje prieniku škodlivého elektromagnetického žiarenia do interiéru. Taktiež sa používajú tzv. kompozitné fólie na báze polyesterového vlákna, opatrené nepriepustným polyetylénovým povrchom. Na trh sa zavádzajú parozábrany s integrovanou lepiacou páskou, fólie z pohyblivou hodnotou Sd, ktoré je možné využiť pri rekonštrukciách kde nie je povolené narušiť podhľad, preto sa otvára krytina a fólia obaľuje krokvy.
V súčasnosti sa stále viac do popredia dostáva výstavba ekodomov, pri ktorých je garantovaná úspora energie. V západnej Európe realizátor ekodomu pri odovzdaní investorovi prevádza Blower door test tzv. test slepých dverí. Na dvere sa osadí ventilátor, ktorý vháňa do domu alebo vysáva z domu vzduch, Po celom novovybudovanom objekte sú osadené čidlá, s ktorých vyhodnocovacia aparatúra zaznamenáva množstvo vymeneného vzduchu. Takýmto testom sa zisťuje tesnosť materiálu použitého na výstavbu a zároveň kvalita remeselného spracovania.
V oblasti parozábran sa bohužiaľ robia najväčšie chyby, veľmi často sa nahrádzajú štandardné parozábrany lacnými stavebnými fóliami alebo materiálmi, ktoré sú určené na baliace účely. Pri týchto materiáloch nie je garantovaná žiadna funkčnosť vplyvom nízkej mechanickej stability, lebo fólia má nízku plošnú hmotnosť. Postupne vznikajú mikrotrhliny, ktoré majú za následok masívnu tvorbu kondenzátu v tepelnej izolácii. Často sa na prelepenie v ploche používajú nevhodné pásky, ktoré sú z dlhodobého hľadiska nefunkčné. Časom strácajú lepivosť, skrúcajú sa a odpadávajú. Napojenia parozábrany na prestupujúce konštrukcie pomúrnice, štítové murivo sa takmer vždy realizujú nevhodným akrylátovým tmelom prípadne bez vhodnej tesniacej pásky. Na všetky parotesné napojenia sa musia zásadne používať len materiály určené na to výrobcom. Pri realizácii parozábrany musí byť medzi hornou plochou obkladu a spodnou plochou parozábrany vytvorená tzv. montážna medzera, ktorá slúži na vedenie elektroinštalácie, upevnenie podkonštrukcie pre podhľad. V prípade radenia parozábrany medzi podkonštrukciu a podhľad musíme vedením elektroinštalácie nevyhnutne perforovať parozábranu. Pri vytváraní závesného kotvenia v podhľade vytvoríme v parozábrane neopraviteľný prienik, cez ktorý bude konvektovať teplý vzduch z interiéru do miesta uloženia tepelnej izolácie. Kde sa bude vytvárať kondenzát, čo zníži tepelný odpor konštrukcie a zároveň zvýši tepelnú vodivosti izolácie. Takisto vlhkosť bude spôsobovať degradáciu nosnej konštrukcie, podporovať rast drevokazných húb a v interiéri sa môžu objavovať plesne. Pri dotyku reflexnej vrstvy parozábrany s obkladom sa takisto výrazne zníži jej schopnosť odrážať sálavé teplo do interiéru. Pri tvorbe parozábranných vrstiev je dôležité používať štandardné materiály a doplnky a vyžadovať tvorbu funkčných detailov. Poistná hydroizolácia a parozábrana sa nikdy nesmú navzájom dotýkať vždy musí byť medzi nimi tepelná izolácia, inak vzniká tepelný most a kondenzuje vodná para. Toto sa často stáva pri napájaní fólii na rám strešného okna.
Konštrukcia šikmej strechy je previazaný systém, ktorý si zachováva funkčnosť jedine vtedy ak sú funkčné všetky jeho časti. Pri realizácii parozábrany je nutné použiť štandardné fólie a tesniace materiály určené na parotesné vytvorenie spojov. Zároveň zhotovenie zveriť skúseným odborníkom z dobrými referenciami, lebo kvalita práce je založená na perfektnom vyhotovení detailov.
Dörken SK, s.r.o.
Fóliový systém na šikmej streche
Najdôležitejšia časť je nosná konštrukcia krovu, o ktorú sú pripevnenie ostatné časti strešného plášťa. Správne navrhnutie a realizácia všetkých vrstiev zaručujú dlhodobú funkčnosť strechy ako celku.
Pri obývanom priestore pod šikmou strechou je potrebné radiť jednotlivé vrstvy strešného plášťa v tomto poradí:
- Hlavná hydroizolácia – krytina
- Nosná konštrukcia krytiny – laty, kontralaty, plný záklop
- Poistná hydroizolácia (DELTA® MAXX PLUS)
- Tepelná izolácia
- Parozábrana (DELTA® REFLEX)
- Nosná konštrukcia podhľadu
- Podhľadová konštrukcia – sadrokartón, drevený obklad
Priestor medzi poistnou hydroizoláciu a parozábranou je najviac náchylný na vznik porúch vplyvom vlhkosti, preto je nutné tepelnú izoláciu a krov chrániť fóliovým systémom. V prípade nedostatočnej ochrany má mokrá tepelná izolácia nižší tepelný odpor a tým dochádza k únikom tepla a energetickým stratám. Príkladom je roztápajúci sa sneh na strechách. Vlhkosť podporuje aj vznik plesní a drevokazných húb. Preto musíme zabrániť prieniku vlhkosti do tepelnej izolácie fóliovým systémom.
Poistná hydroizolácia chráni tepelnú izoláciu a ostatné vrstvy strešného plášťa pred zatečením z exteriéru v prípade podfúknutia alebo pri poškodení krytiny. To znamená, že iba poisťuje hlavnú nosnú hydroizoláciu, ktorú na streche predstavuje krytina. Pri použití tvrdej skladanej krytiny aj keď je drážkovaná, jej netesnosťou sa dostáva voda do priestoru tepelnej izolácie, kde by ju pri nepoužití poistnej fólie úplne premočila. Pri plechových krytinách bezpečne odvádza kondenzát, ktorý vzniká pod plechom na základe rozdielu denných a nočných teplôt. V zateplených strechách má fóliový systém chrániť tepelnú izoláciu pred vnikom vlhkosti, lebo mokrá tepelná izolácia nikdy nezohrieva, ale chladí.
Poistná hydroizolácia zároveň zabezpečuje prestup zvyškovej vodnej pary z interiéru cez tepelnú izoláciu do priestoru pod krytinu, odkiaľ je odvetrávaná. O tom či vodná para prejde cez poistnú hydroizoláciu hovorí hodnota Sd – ekvivalentná hrúbka vzduchovej vrstvy. Keď máme napríklad číslo Sd = 3,0 m znamená to, že fólia kladie taký odpor prestupu vodnej pary ako 3 metrová hrúbka vzduchu. Vo všeobecnosti platí, že hodnota Sd pri poistných hydroizoláciach má byť čo najnižšia (okolo 0,02 m) a pri parozábranách čo najvyššia (okolo 100 m).
Poistné hydroizolácie napríklad DELTA® VENT N PLUS v súčasnosti predstavujú štandard, ktorý sa presadzuje čoraz viac a pre investorov začínajú byť zaujímavé technické výhody difúzne otvorených fólii, ktoré sú: možnosť zateplenia na celú výšku krokvy, zabránenie prúdeniu vzduchu pod fóliou a tým ochladzovaniu tepelnej izolácie, jednoduchší detail na streche a odstránenie stanového efektu. Ďalší stupeň ochrany tepelnej izolácie predstavuje fólia DELTA® MAXX PLUS, ktorá ponúka okrem základných vlastností difúzne otvorených fólii aj vyriešenie problému ochladzovania horných vrstiev tepelnej izolácie. Fólia DELTA® MAXX PLUS má na spodnej časti integrovanú samolepiacu pásku, ktorou sa jednotlivé pásy fólie na presahoch spoločne zlepia a tým sa vytvorí kompaktný celok, cez ktorý nie je schopná masa vzduchu prúdiaca pod krytinou preniknúť. Špeciálnym povrstvením v ploche a prelepením presahov zabránime infiltrácii chladného vetra do priestoru tepelnej izolácie a tým znížime energetické straty. O strechách realizovaným touto fóliou môžeme povedať, že sú to teplé strechy nakoľko použitie systému DELTA®MAXX PLUS - Energeticky šetriacej membrány zabezpečí zníženie nákladov na vykurovanie až o 9 %. Vetrotesné poistné hydroizolácie majú v našich klimatických podmienkach veľký význam, pretože cena energie potrebnej na zabezpečenie príjemnej klímy v podkroví dosahuje vysokú hodnotu a bude iba stúpať.
Konštrukcia šikmej strechy je previazaný systém, ktorý si zachováva funkčnosť jedine vtedy ak sú funkčné všetky jeho časti. Ochranu tepelnej izolácie pred vplyvom vlhkosti z interiéru rieši parozábrana. Pri realizácii parozábrany je nutné použiť štandardné fólie a tesniace materiály určené na vzduchotesné vytvorenie spojov a zároveň zhotovenie zveriť skúseným odborníkom z dobrými referenciami, lebo kvalita parozábrany je založená na perfektnom vyhotovení detailov.
Strecha patrí medzi najzaťažovanejšie konštrukcie objektu a je potrebné ju pred pôsobením vlhkosti chrániť systémovým spôsobom. Realizácia fóliového systému ochrany tepelnej izolácie použitím štandardných poistných hydroizolácii a parozábran od renomovaných výrobcov, zabezpečí dlhodobú funkčnosť, minimalizuje tepelné straty a zaistí spokojnosť investora na niekoľko desaťročí. V prípade ďalšieho zodpovedania otázok je potrebné sa poradiť s odbornými poradcami s dlhoročnou praxou pri predaji stavebného materiálu na šikmé strechy.
Dörken SK, s.r.o.